Slovenčina
polski
Deutsch
Slovenskom v posledných dňoch rezonuje správa o neprávoplatnom odsúdení 26 ročného Róberta Džunka, u ktorého sa malo nájsť cca 8 g marihuany, za čo mu Okresný súd v Košiciach uložil trest odňatia slobody 12,5 roka nepodmienečne.
Z medializovaných informácií vyplýva, že v konkrétnom prípade, ide o zločinnú recidívu, teda osoba už bola v minulosti právoplatne odsúdená za tento trestný čin. Základná trestná sadzba je v takomto prípade (§ 172 ods. 2 Tr. zák.) v rozmedzí od 10 do 15 rokov, pričom keďže ide o opakované spáchanie zločinu automaticky sa zvyšuje spodná hranica trestnej sadzby o ½ a zvýšenie sa vypočíta z rozdielu medzi spodnou a hornou hranicou trestnej sadzby, teda o 2,5 roka v tomto prípade. Spodná hranica je tak 12,5 roka, pričom súd štandardne bez ďalšieho nemôže uložiť nižší trest.
Otázne je, či súd mal možnosť aplikovať mimoriadne zníženie trestu, resp. či došlo k vyhláseniu o vine – dobrovoľnému priznaniu sa obvineného/obžalovaného, kedy možno uložiť trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, príp. rovnako či v tomto prípade došlo k znaleckému zisteniu závislosti alebo zmenšenej príčetnosti páchateľa, a pod.. Tieto skutočnosti sú právne relevantné pri určovaní výšky trestu.
Vo všeobecnosti sa však ako ťažiskový problém javia neprimerane prísne trestné sadzby a nerozlišovanie nebezpečnosti jednotlivých drog. Súd má totiž zákonom “zviazané ruky” a nemôže o treste rozhodnúť svojvoľne. Zákon súdu zároveň neumožňuje rozlišovať medzi druhom drog, pričom je obrovský rozdiel medzi spoločenskou nebezpečnosťou “marihuany” v porovnaní s “pervitínom” alebo “krekom”, pri ktorom sa užívateľ stane závislým už po prvej dávke.
Súdobé nastavenie ukladania trestov v takýto prípadoch je však v slovenskej spoločnosti vnímané jej vekovo staršou časťou pozitívne, pričom naopak mladšia generácia, ktorá už pravidelne má skúsenosti najmä s ľahšími drogami, je odporcom takéhoto trestania. Politický vývoj a priebežná politická vôľa však evidentne naznačuje, že väčšina našej spoločnosti výraznejšie nepožaduje zmenu, ktorá by viedla predovšetkým cez parlamentnú zmenu Trestného zákona čiastočnou dekriminalizáciou vybraných ľahkých drog (najmä THC), rozlišovaním nebezpečnosti jednotlivých drog a znížením trestných sadzieb.
Tento článok nie je právnou službou, pričom každý právny vzťah je nevyhnutné posúdiť právne a skutkovo individuálne. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky a potrebujete poradiť, sme tu pre Vás. Ak ste našli nedostatok v článku, príp. máte otázky, neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese: info@ak-ak.sk.