Chceme legalizovať pokútníctvo ? Príbeh o tom prečo sme proti.

         V ostatnom období rezonuje verejnosťou poslanecký návrh zákona, ktorým sa navrhuje legalizovať tzv. pokutníctvo. Pokutník je osoba, ktorá poskytuje právne služby bez oprávnenia, teda nie je advokátom a môže sa dopúšťať trestného činu neoprávneného podnikania. 

Ak sa chcete stať advokátom musíte najskôr absolovať právnickú fakultu, štátne skúšky, potom praxovať ako advokátsky koncipient 3 roky (pôvodne to bolo 5 rokov), zúčastniť sa počas praxe niekoľkých povinných koncipientských seminárov (väčšinou dvojdňových) a následne zložiť advokátsku skúšku. Advokátske skúšky sú veľmi náročné a často ich niektorí robia aj opakovane. Počas „tovarišovania“ u advokáta sa koncipient učí písať podania, advokát (a príp. starší koncipienti) ho poúča a odovzdáva mu vlastné skúsenosti, koncipient zastupuje pred súdmi a úradmi, atď.. Z praxe vieme, že drvivá väčšina absolventov fakulty nie je schopná samostatne fungovať nielen po vedomostnej stránke, ale niektorí nemajú žiadne pracovné skúsenosti a ani základné pracovné návyky. V nadväznosti na to ešte jeden krátky príbeh.

            Navštívil nás klient s tým, že sa rozišli s partnerkou a ona ho teraz žaluje o sumu, ktorú mu mala požičať a mal sa z toho opraviť jeho dom, v ktorom do rozchodu spolu bývali. Klientovi bola doručená obyčajná žaloba, nie návrh na vydanie platobného rozkazu. Platobným rozkazom je skrátené „rýchlejšie“ konanie, pričom ak podáte návrh v upomínacom konaní, potom sa platí návrhový poplatok len 3 % namiesto 6 %. Konanie mohlo byť cez platobný rozkaz rýchlejšie a aj lacnejšie.

Právna zástupkyňa klientovej „ex“ nebola zapísaná v Slovenskej advokátskej komore. Zastupovala ako občiansky zástupca, síce s titulom doktor práv (JUDr.), ale nešlo o advokáta. Okrem toho pani kolegyňa „neadvokátka“ uplatnila v žalobe trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia môžete uplatňovať iba ak máte riadneho advokáta zapísaného v Slovenskej advokátskej komore. 

            Žalobkyňa tvrdila, že požičala žalovanému peniaze a on ich použil na opravu domu. K návrhu neboli pripojené žiadne dôkazy a ani sa žiadne nenavrhovali. Pôžičku by sa tak zrejme nepodarilo preukázať a prichádzalo do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého by sa mohla žalobkyňa domôcť, keby nebolo premlčané. Takáto vec by sa nemala vôbec žalovať alebo klienta riadne poučiť o pravdepodobnosti (ne)úspechu a vysokom riziku.

            Vyjadrenie k žalobe znelo textom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a ani nenavrhla žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázalo uzatvorenie pôžičky, odovzdanie peňazí alebo oprava domu, pričom sme vzniesli námietku premlčania bezdôvodného obohatenia. Na záver sme ešte uplatnili vzájomnou žalobou bezdôvodné obohatenie, pretože žalobkyňa v jej návrhu potvrdila, že žila v dome nášho klienta a doposiaľ mu nič nezaplatila za užívanie.

            Následne prišlo späťvzatie žaloby. Druhá strana evidentne pochopila situáciu. Bolo však už neskoro a následne musela žalobkyňa zaplatiť trovy konania nášmu klientovi cez tisíc eur. Súd akosi pozabudol na to, že bola podaná aj vzájomná žaloba, ale náš klient už po späťvzatí žaloby nemal záujem pokračovať a vec zapadla prachom.

            Tento príklad potvrdzuje, že neskúsenosť, nepripravenosť a nekompetentnosť zástupcu môže zapríčiniť vážne škody klientovi, pretože inak by s najväčšou pravdepodonosťou takáto žaloba ani podaná nebola. V neposlednom rade sa týmto zbytočne zaťažil samotný súd. Neskúsenosť môže zapríčiniť nielen nesprávnu prípravu žaloby, ale aj nespôsobilosť vyhodnotiť šance klienta na úspech, neschopnosť predvídať ďalší postup protistrany a prognózovať vývoj prípadu. Budúci právni poradcovia so živnostenkým oprávnením by tak síce podľa navrhovanej úpravy nemali mať možnosť priamo prostredníctvom plnej moci procesne zastupovať v konaniach, ale fakticky sa budú zúčastňovať na procesnom poradenstve a príprave podaní v konaniach.

            Vyššie uvedený článok je určený pre laickú verejnosť k vysvetleniu nevhodnosti poslaneckého návrhu, ktorým by sa vytvorila živnosť na tzv. „právne služby“, teda aby aj neodborná verejnosť v jednoduchosti pochopila, že takýto návrh je mimoriadne nežiadúci a spoločenský nebezpečný.